Som žena a (ne)hanbím sa za to.

Autor: Veronika Milá | 26.5.2020 o 12:50 | Karma článku: 7,29 | Prečítané:  1369x

Som žena. Kto je viac?    Tento blog vznikol aj na základe vypočutia si rozhovoru s mne doteraz neznámou pani Pietruchovou. 

V poslednej dobe mám pocit, že média, resp. niektorí ich predstavitelia, neúspešní kandidáti do parlamentu a iné živly tlačia na to, akí máme byť, akí sme boli, čo všetko na základe pohlaví robíme zle, ako sú práva žien potlačované, ako sú tradičné hodnoty zastaralé a zlé, ako si muži medzi seba nijakú nepustia, lebo by museli ,citujem pani odbornú úradníčku: „...súperiť s častokrát kvalifikovanejšími ženami znamená mať x konkurentov navyše.“ Tak mi teda napadlo opýtať sa, kde by tie ženy získali tú väčšiu kvalifikáciu, ak ich tí zlí muži silou mocou nepustia do praxe? Majú nejaké tajné znamenia, ktoré si medzi sebou na pohovoroch vymenia? Trikrát žmurknú ľavým okom? Alebo ako inak si dokážu svoju mužskosť? Pretože podľa toho čo počúvam, už ani to, že niekto vyzerá ako chlap, má hlas ako chlap a viditeľný ohryzok nemusí znamenať, že je skutočne chlap.

 

A to rozčuľovanie, že je v parlamente len zopár žien? Ja tomu vážne nerozumiem. Ideme odchytávať ženy na ulici a na kolenách ich prosíkať, aby išli do politiky? Bez ohľadu na ich záujmy, vzdelanie, rodinné zázemie? To sa majú doterajší pracovníci vzdávať riadiacich funkcií len na základe pohlavia? Pretože 50% percentné zastúpenie oboch pohlaví je to najlepšie? Na základe čoho? Pretože ženy by to zvládli lepšie? No nie, nezvládli by to lepšie. Príklad z praxe – školstvo. Učiteľky (ženy) presahujú počet učiteľov (mužov). Dokonca sme mali ministerku (ženu). Zlepšilo sa školstvo? A súdnictvo? Koľko súdkyň je momentálne obvinených v porovnaní so sudcami? Nemorálnosť, úplatnosť je vecou charakteru človeka, nie pohlavia. Môžeme si povedať že ženy v týchto dvoch oblastiach ich urobili lepšími? Že slovenské súdnictvo a školstvo patrí medzi tie lepšie vo svete? Asi ťažko. Možno sa o pár rokov dožijeme toho, že predsedov politických strán a manažérov budú môcť robiť iba ľudia, ktorí majú svetlé vlasy, modré oči, sú vysokí aspoň 1,70m? Alebo budú musieť byť povinne bez vyznania, pretože ako sa vyjadril Bezák, kresťania na niektoré funkcie nepatria (čo je téma na inokedy).

 

Som naozaj vďačná za to, že ma niekto, mňa, samostatne uvažujúcu ženu (ktorá by podľa niekoho asi mala byť na vrchole“potravinového reťazca“ učí a doslova tlačí do toho, že nič, čo robím, nie je dosť, že ak nie som riaditeľka nejakého inštitúciu, tak by som sa ňou mala stať (lebo všetci, ale všetci môžeme byť prinajmenšom manažéri). Doteraz som si totiž neuvedomila, ako ma muži v spoločnosti utláčajú, že jediný dôvod, prečo ešte neriadim korporáciu sú oni - muži a konzervatívci, najhoršia kombinácia na svete. 

 

Doposiaľ som nemala problém s tým, že som žena. Každé ráno som vstala a bez toho, aby som nad tým musela uvažovať, bolo moje správanie podriadené sa môjmu pohlaviu, mojím slabým a silným stránkam. Moje kroky neviedli do lesa narúbať drevo alebo ťažiť do bane, nešla som do posilňovne dvíhať sto kilové činy (stačia 44 kg, pretože moja fyzická sila má limity). Nemám ani 30 rokov a už teraz sa hanbím za to, ako niektoré iné ženy bojujú za moje práva. Necítim sa menejcenná, ale kvôli nim hlúpo .A tak sa musím opýtať, ak sme my ženy o toľko lepšie ako muži, na čo potrebujeme iné ženy, aby za nás bojovali? Čo nám ženám chýba, čo nemôžeme dosiahnuť samé, ale potrebujeme na to, hm, ani neviem ako ich nazvať? Nahlas revúce niečo, čo si myslí, že len kvôli tomu, že to kričí, má ich krik aj nejakú hodnotu? Máme šťastie, že žijeme v slobodnom svete a preto rozprávky o tom, ako sme diskriminované len kvôli pohlaviu, ostanú pre mňa len v rečiach večne nespokojných ľudí, ktorí nevedia čo chcú, ale budú dráždiť, kým to nedostanú. Pretože je jednoduché bojovať za práva rovnocenných ľudí v slobodnej Európe, kde protestujúci nič neriskujú. Kde je právo zhromažďovať sa, protestovať a sloboda slova. Lenže sloboda nikomu z nás nedáva právo rozprávať o ich (ne)existujúcej menejcennosti a nerovnoprávnosti, hovoriť o mužoch pomaly ako o nepotrebných ľuďoch, pretože pozor, my sme super ženy a keď sa na nás čo i len škaredo pozriete (alebo príliš pekne,) pochválite nás, ako dnes vyzeráme, zošleme na vás dušu spaľujúcu nenávisť. Pretože my máme právo nosiť krátke sukne a vyzývavé výstrihy, byť milé ale i poriadne fúrie, ale keď nám vy otvoríte dvere, nedajbože sa nás zľahka dotknete na ramene, skončili ste!

 

Ak má niekto pocit, že v slobodnej a demokratickej Európe nemá práva alebo sa cíti utlačovaným, nech sadne na prvé lietadlo do arabských krajín a v takom Jemene (alebo inde) rozpráva o právach žien. (Uvedomujem si, že to znie nepriateľsky, ale každý chápavý človek pochopí, že používam zveličenie na vyjadrenie podstaty. Pre tých ostatných je tu táto poznámka) Je ľahké tváriť sa ako neúnavný bojovník za ľudské práva na bojovom poli, kde sa nebojuje, pridávať si o svojom svätom boji fotky a krátke odseky na sociálnych médiach, aby to videl úzky okruh mojich podobne zmýšľajúcich kamarátov a vyslúžil si zopár „likeov“. A potom sa dostaneme až k tomu, že novinárka, ktorá sa vyhlasuje za feministku je raz zlá z toho, že ju nazvú novinárkou a následne z toho, že ju označia ako novinára. V Európe sú si všetci rovní. Až tak, že niektorí sú s tým nespokojní.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Takto to lepšie Slovensko nevybudujeme (píše Samo Marec)

Kazíte to vy sami.

Stĺpček Jakuba Fila

#Pokazilistenámto: Kollár ťahá všetkých na svoju úroveň

Ak Kollár neuhne, budú musieť SaS a Za ľudí cúvnuť.

Matovič predpokladá, že Kollára budú v parlamente odvolávať

Šeliga nepriamo naznačil, že Za ľudí a SaS sa možno nezúčastnia odvolávania.


Už ste čítali?