(Vynútený) voľný čas útočí

Autor: Veronika Milá | 26.3.2020 o 13:22 | Karma článku: 2,38 | Prečítané:  316x

Čo robiť, keď človek nemôže chodiť do práce a budovať svoju úspešnú kariéru v kancelárii? Kde nájsť silu na výhovorky, prečo sa niečo nedá, keď musí človek sedieť doma? To sú otázky.... Kde sa na ne hrabe Hamlet?   Časť prvá

V dňoch, kedy sa začali naplno využívať opatrenia proti šíreniu Covid 19, som počúvala podcast, kde padla aj otázka, čo by ľudia mali robiť. Nie na ochranu seba, svojich blízkych alebo náhodne minutých ľudí na ulici, ale čo by mali robiť doma, keď je väčšina obchodov zatvorená, na kľučky od kaviarni padá prach a pracovné úspechy a dobre našliapnuté kariéry dostali stopku. Odpoveď hosťa bola po dlhšom mlčaní, ja neviem.

Odvtedy už podcasty radšej nepočúvam.

Je skutočne také nemožné nájsť si vo voľnom, hoci pre mnohých vynútenom, čase zmysluplné činnosti? Činnosti menej ubíjajúce ako monotónna práca, kde, priznajme si, kariéra, pracovné úspechy a postup na vyššiu pozíciu čaká len minimálne množstvo pracujúcich? Teraz nechcem hovoriť o ekonomickom dopade na jednotlivca a celé rodiny, chcem sa pýtať, prečo je pre človeka také cudzie, keď si zrazu po osemhodinovej pracovnej dobe nemôže ísť oddýchnuť do obchodného centra, vypiť predraženú kávu v zajatí cudzích ľudí a medzi prehrabávaním sa medzi hordami oblečenia ťukať do mobilu a pri všetkom tom hluku ignorovať tých, ktorých sme tam dotiahli so sebou? O čo horšie je spraviť si tú kávu doma, vyložiť nohy na gauč a ťukať do mobilu tam? Asi je to priveľmi nudné, priam banálne, hoci je to vo svojej podstate to isté.

Čo takto využiť tento čas a urobiť niečo iné, možno i niečo, čo by nás za normálnych dní nenapadlo?

Mnoho ľudí sa zvykne sťažovať, že nemá na nič čas, že mu práca berie energiu a chuť a potom mu po návrate domov neostáva nič iné, len pasívne oddychovať pred televíziou, že nemá silu cvičiť, že v práci kvôli povinnostiam zabúda na zdravé stravovanie a radšej si namiesto doma pripraveného obedu (veď predsa na to nie je čas) kúpi obedové menu za 3,30.

Moja otázka je teda veľmi logická – čo v týchto dňoch, keď ti pribudlo viac (núteného) voľného času, robíš inak ty?

Teraz je na rade hľadať výhovorky – nemôžem cvičiť, pretože zavreli všetky fitness centrá. No, dosť fádna a ľahko prehliadnuteľná lenivosť. Aktívne, tým myslím, päťkrát do týždňa som začala cvičiť asi pred štyrmi rokmi a vo fitku ma bolo možné vidieť len, presne päťkrát, a i to len preto, že sme boli na dovolenke, kde som chcela vyskúšať niečo nové. (Ja viem, nuda, ale naozaj nemám chuť na to, aby som sa producírovala po zaplnených telocvičniach, dotýkať sa spotených prístrojov a nechať sa očumovať len pre to, aby som ukázala, že mám na značkové legíny a potítka, na ktorých logo firmy ide vypáliť oči jasne neónovou farbou, aby, ak náhodou vypnú svetla, ju bolo vidieť aj v žiare zapnutých mobilov, ktoré má každý cvičiaci v zadnom vrecku tých drahých legín kupovaných v obchodoch na to vyhradených, lebo čo ak by bolo potrebné spraviť selfie s 5 kilovou činkou. Tú selfie si môžete spraviť aj doma, ale to len tak, medzi nami, ak vám ide len o fotky.). Na internete sa dá nájsť (aj v slovenskom jazyku), mnoho videí, nie len pre už skúsených, ale i pre absolútnych začiatočníkov, trénerov, ktorí sa cvičeniu doma venujú dlhé roky a za ten čas vyprodukovali cez 500 cvičení, ktoré sú zadarmo. Rada by som sa im neskôr venovala v samostatnom blogu. Nie tým, ktorí sú rýchlokvasení a využijú každú príležitosť zarobiť si. Aj keď, šikovnosti sa medze nekladú.

Čo takto výhovorka, nemôžem nič robiť, lebo práve teraz by som chcel cestovať, no nedá sa, lebo hranice sú zatvorené a niekto zhora (nebude to Brusel?) mi bráni voľne sa pohybovať. No, fakt sa nedá, lebo ak by bolo všetko po starom, tak by si sedel v práci. Nikto nikomu nebráni vybehnúť na kopec za mestom, kde občas chodia iba zanietení psíčkari. Čo na tom, že to nie sú Alpy a pred kamošmi a masou neznámych ľudí na sociálnych sieťach prechádzka, ktorá stála presne 0 eur a nehovorí o nej nikto na instagrame neznie zaujímavo? Zaujmi tým, že si vyšliapeš vlastné chodníčky (obrazne i doslovne) a nie opičením sa po iných. Každý kút sveta, každé zákutie na Slovensku, či na východe, kde vraj nič nie je, na severe, juhu, strede alebo Bratislave, kde sa nežije skutočný život (wau, v jednej vete sa mi podarilo citovať dvoch, do zabudnutia putujúcich velikánov slovenskej politiky), má svoje čarovné časti čakajúce na niekoho, kto ich nanovo objaví.

Hm, čo takto samovzdelávanie? Posledné roky ukazujú, že ľudia zabudli na históriu svojho národa a nezabúdajme, že národ, ktorý nepozná svoje dejiny, je odsúdený znova ich prežiť. (To bolo heslo, ktoré som mala napísané na zošite dejepisu ešte na základnej škole a ako správne motto ma motivovalo neprestať sa pýtať a objavovať.) Hovoríte, že história je nuda? No, pre mnohých je nuda všetko, pretože je pohodlnejšie pasívne prijímať informácie a nepátrať po zdroji. Ach, znova, tá istá lenivosť... Mohol by, prosím, niekto vymyslieť tabletku proti nej? A doniesť mi ju priamo pred dvere? Nie kvôli Corone. Len som lenivý zájsť si po ňu sám. Tu odporúčam jedno: Sabaton. Dobrá hudba, zmysluplné texty a dejinné udalosti, o ktorých ani mnohí netušili, že sa vôbec udiali, nieto ešte kedy a kde, spojené v jednej takmer dokonalej kombinácií. Milí rodičia, že neviete čo s vašimi deťmi a ste zúfalí pri pomyslení, že by ste im mali odovzdať užitočné vedomosti? Aj hudba môže byť jedným z vyučovacích prostriedkov. Nehovorím, že práve táto kapela, ale na druhej strane, prečo nie?

Čo takto vy a kuchyňa? Naučiť sa variť? Dokonca piecť? Čo takto stará klasika v podobe kysnutých koláčov alebo doma vyrobeného pečiva? Že je to len pre naše staré mamy? Že u vás sa varí len čisto vegánska strava? Že vám chutia len cudzokrajné jedlá? Najlepšie donáška zo 100 metrov vzdialenej čínskej reštaurácie? Alebo sa učiť piecť pečivo len preto, že sa ideme pripravovať na nedostatok potravín v obchodoch? To zas, ľudia nebláznite. Čo takto preto, že sa chcem obohatiť novou skúsenosťou? Že varenie nie je nič pre vás? A čo je, že? Variť nie, ale jedli by sme radi.

Mnohí ľudia zvykli hovoriť a budú to hovoriť opäť, že by chceli mať viac času pre svoje deti. No prosím, tu ho máte a rovno aj so stovkami užitočných alebo hlúpych rád (záleží na uhle pohľadu a kreativity rodiča), čo robiť s deťmi doma. Nejaký rýpal by sa mohol opýtať, prečo má deti niekto, kto nevie, čo s nimi, a ak na nich po dvojtýždennej karanténne, resp. zatvorení škôl, pozerá ako na votrelcov z iného sveta. Áno, výchova je ťažká, hlavne, ak ste v 24hodinovom kolotoči, ale to ste chceli, či? Alebo bol váš plán mať deti, od šiestich mesiacoch ich dať do jasiel a nech tie bábätká vychovávajú inštitúcie, od ktorých potom očakávate, že vám po osemnástich rokoch vráti rozumné a slušne vychované jedince pripravené na kariéru manažérov nemeckých firiem, vrcholových športovcov a svetoznamých umelcov? Ja viem, znova by niekto mohol namietať potrebou finančne zabezpečiť budúceho úspešného jedinca, ale zamyslite sa, v akom kontexte je písaný tento blog.

Slovensko sa dostalo do výnimočnej situácie a každý deň so sebou prináša nové výnimočné opatrenia, ktoré nemusia byť iba obmedzujúce. Prečo nevyužiť tento čas na niečo skutočne výnimočné? Niečo, na čo počas všedných dní máte mnoho výhovoriek, prečo sa to nedá? Kvôli opatreniam nemôžete vyjsť z domu bez rúška, ale nikto vám nebráni žiť tieto dni naplno, nie iba prežívať.

A ak vám k žitiu naplno chýbajú preplnené obchodné domy, rušné ulice, vystavovanie na obdiv, čo všetko si za peniaze (alebo na splátky) môžete dovoliť, zamyslite sa znova.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.


Už ste čítali?